Roháče(Volovec-Ostrý Roháč-Plačlivé)

O 5:30 sme mali budíka na Liptovskej Mare a okolo 6:30 sme vyrazili od našej chaty. V Zuberci sme si nakúpili ešte nejaké jedlo a pitie a išli sme na parkovisko Roháče. Dnes bola zrovna inverzia, takže keď sme boli na chate bolo úplne zamračené a nevedeli sme, či má zmysel šplhať sa po horách. Ale na parkovisku, vyššie v horách, už bolo pekne a jasno. Na parkovisku sme sa rozhodli absolvovať túru cez Volovec, Ostrý Roháč a Plačlivé.

Okolo ôsmej sme vyrazili z parkoviska a za 5 minút sme prišli po zelenej značke na rázcestie Šindľovec. Odtiaľ sme sa po asfaltovej ceste s červenou značkou dostali na Ťatliakovu chatu za 50 minút cez Adamcuľu. Na chate sme sa dlho nezdržali a pripravovali sme sa na kondične náročný výstup na Sedlo Zábrať.Na Sedlo sme sa dostali po zelenej značke za 35 minút.

Na Sedlo Zábrať sme sa dostali po zelenej značke asi za 35 minút. Bolo to náročné, ale keď sme už na začiatku hrebeňa, videli sme celú Roháčsku dolinu aj s vrcholmi, ktoré túto prekrásnu dolinu obklopujú. Videli sme Roháče, ktoré nás budú čakať, Smutné sedlo z ktorého budeme zostupovať a ďalšie vrchy ktoré pokračujú v tomto hrebeni-Tri Kopy, Baníkov, Pachoľu a Salatín.

Zo Sedla Zábrať sme išli po žltej značke 30 minút a boli sme na vrchu Rákoň. Odtiaľ sme pokračovali po modrej značke a sme na Volovci, na ktorom sme sa konečne dostali do výšky nad 2000m.n.m. Z Volovca sa nám naskytol nádherný pohľad na Ostrý Roháč a Plačlivé a pomaly sa nám odkrývali aj Roháčske plesá, ktoré boli hlboko pod nami v Roháčskej doline.

Na začiatku to není veľmi náročné ale tesne pod vrcholom nás čaká 2-metrový úsek, ktorý je nad zrázom a je zabezpečený reťazami. Na prvý vrchol Ostrého Roháča sme vyšli bez väčších problémov. Teraz na nás čaká najtažší úsek celej našej túry. V sedle medzi dvoma vrcholmi Ostrého Roháča je   9-metrový úsek tiež nad zrázom s reťazami, ktorý prekonávame skoro po kolmej stene. Prešli sme ho celkom vpohode, pretože tu sú dobré stupy na nohy. 

Výhľad je tu nádherný, vidíme Ťatliakovu chatu s Ťatliakovým jazerom, trasu, ktorú sme doteraz prešli, majestátne Plačlivé, Roháčske a Jamnícke plesá, vidno aj Žiarske pleso v Jamníckej doline a malinké Plačlivé pliesko. Teraz nás čaká prudký zostup do Roháčskeho sedla, ktorý prekonávame za 20-25 minút a pokračujeme na Plačlivé. Ideme a už sa nám zdá, že vrchol je 20 metrov od nás, a keď naň výjdeme vidíme Plačlivé, ktoré je ešte celkom ďaleko pred nami. Výstup je kondične náročnejší, ale netrvá moc dlho, takže sa dá vpohode zvládnuť. Chvíľu prudko stúpame a sme na vrchole.

Odtiaľto vidíme Ostrý Roháč ako prudkú skalnatú vežu, Smutné sedlo, do ktorého nás bude čakať prudký zostup a taktiež Žiarske pleso a Žiarsku chatu. Pohľad na Prvú kopu a Baranec je tiež nádherný. Na Plačlivé sme sa dostali za 25 minút po červenej značke. Následuje zostup do Smutného sedla s prechdom cez vrch Nohavica. V smutnom sedle sme za 30 minút, hneď pod Prvou kopou. Zo sedla pokračujeme dole 10 minút po serpentínach a po ich prekonaní následuje pekný kamenistý chodník. Na rázcestie v Smutnej doline sme sa dostali za 35-40 minút, a nedočkavo pokračujeme aby sme boli na Ťatliakovej chate.

Od rázcestia pokračujeme stále po modrej značke od Smutného sedla a za 20 minút sme na chate, pri ktorej si sadneme a pijeme kofolu a radler. Teraz nás čaká už iba mierny zostup asfaltovou cestou na Šindľovec. Na rázc. Šindľovec sme sa dostali za 40 minút po červenej značke a odtiaľ hneď pokračujeme po zelenej značke na parkovisko. Z rázcestia sme tu ani nie za 5 minút, a konečne sadáme do auta, pretože nohy majú za sebou 19 kilometrov po náročnom teréne.